Začnem jedným, trochu upraveným citátom z listu, ktorý prišiel do redakcie, keď sme avizovali túto tému: „Každá antikoncepcia je prejav nepokory voči Bohu. Keď Boh nemá v úmysle, aby sa človiečik narodil, tak sa nenarodí. Ale keď už prebehlo počatie, tak ruka STVORITEĽOVA je tu ... myslím si, že hrešíme a zarmucujeme HO používaním rôznych druhov antikoncepcie.“ Vybral som si tento kúsok textu ani nie preto, že autor, zrejme, odmieta antikoncepciu, ale preto, lebo v súvislosti s antikoncepciou použil spojenie „keď už prebehlo počatie...“ Už pri besede o interrupciách sa ozvali hlasy, ktoré dávali znamienko rovnosti medzi interrupciu a anitkoncepciu. Preto som si odložil slová biológa, doc. Vladimíra Kováča, CSc., ktorými presne vymedzuje tieto pojmy: „Sledujem internetové diskusie, ktoré mi dávajú aký-taký obraz o tom, čo ľudia vedia o interrupciách. Nebudem komentovať ich úroveň. Ale na jedno chcem upozorniť a bolo by dobre upresniť si aj toto: Vášniví diskutéri mnoho ráz tvrdia, že aj antikoncepcia je vlastne umelé ukončenie tehotenstva. Preto je dosť dôležité vysvetliť z odborného hľadiska, že ide o dve veľmi rozdielne veci. Ľudia nevedia, že medzi telovými bunkami a pohlavnými bunkami je obrovský rozdiel. Medzi týmito základnými tipmi buniek je neskutočná bariéra – menuje sa Wiesmannova bariéra. Pohlavné bunky žijú totiž svoj úplne samostatný život a nový jedinec vznikne až vtedy, keď sa spoja a prebehnú všetky procesy tak, ako majú. Takže treba úplne jasne povedať, že použitie antikoncepcie nie je z biologického hľadiska ukončenie života. Pri interrupcii o ukončenie života ľudského jedinca ide. Spýtam sa vás teda na úvod, či sa stotožňujete s týmto názorom a či ho môžeme použiť ako východisko do dnešnej besedy o antikoncepcii: E. Gašparová: Samozrejme, to je vystihnuté úplne presne. Ja by som to však predsa len trochu doplnila z lekárskeho hľadiska. Antikoncepcia je zabránenie počatia. Takže, ak mám reagovať na citovaný list, autor hovorí pravdivo, pokiaľ hovorí o počatí a jeho prerušení, ale naozaj si treba upresniť význam pojmov antikoncepcia a interrupcia, tak ako som spomenula a ako to uviedol doc. Kováč. D. Pastirčák: Súhlasím. Nemám problém s týmito definíciami. T. Lenczová: Ja by som trochu spochybnila tieto dve tvrdenia. Nie je to také jednoznačné, ako to bolo povedané. Sú totiž rôzne druhy antikoncepcie. Ale k nim sa určite dostaneme. Ja len na začiatok predostriem, že je viacero metód, ktoré sa vydávajú za anitkoncepčné, teda zabraňujúce počatiu, ale v skutočnosti už ide o interrupciu, teda o zničenie plodu – nového života. A pri niektorých metódach a prípravkoch je tá hranica veľmi tenká, alebo sú to priamo interrupčné zásahy. Určite na to nezabudneme, ale základná otázka témy v tejto besede je: Či je antikoncepcia, teda zabránenie tehotenstva, v súlade z Bibliou, alebo je takéto konanie s Bibliou v rozpore? T. Lenczová: Žiada sa mi na úvod povedať, že si musíme vyjasniť prvú časť tohto slova: Proti čomu je to „ANTI...“? Do tela ženy Boh vložil úžasný prirodzený mechanizmus, ktorý sa volá plodnosť. Je to mechanizmus, ktorý s určitou pravidelnosťou a presnosťou takmer švajčiarskych hodiniek spôsobuje, že žena je v určitom období plodná a v určitom období je neplodná. Tento mechanizmus v určitom ohľade chráni ženu, vytvára prirodzené prestávky, v ktorých žena nie je vždy disponibilná, aby bola otvorená pre spojenie, ale je nepretržite otvorená pre nežnosť, pre objatie a lásku. A ďalej ide aj o to, aby dar zostal darom. Keď je niečo samozrejmé, každodenne prístupné, tak to môžeme robiť kedykoľvek, akokoľvek a tam môže byť trochu potlačená veľká dôstojnosť ženy a jej právo na ochranu, napríklad zdravia. Zovšednené môže priniesť aj to, že si potom jeden druhého nevážia. Tento prirodzený mechanizmus má aj iný význam – do istej miery je brzdou bezuzdnosti alebo promiskuity, vždy je tam výkričník: pozor, dôjsť k počatiu. Podľa mňa treba vychádzať z tohto nádherného daru plodnosti a konfrontovať ho so súčasnou dobou, ktorá nesmierne preceňuje sexuálnu silu a schopnosť a vedie k tomu, že keď cítime potrebu, okamžite ju môžeme uspokojiť bez ohľadu na to, či je druhá strana na to pripravená. Veď si len uvedomme, koľko je násilia na ženách, zneužívaných žien, incestov a podobne. Keď precením sexualitu, potláčame lásku a zostáva len sex pre sex. A to je určite v rozpore s Božím zákonom. E. Gašparová: Vráťme sa možno k tej základnej otázke: Či má človek- kresťan vôbec právo rozmýšľať o antikoncepcii. J. Henžel: Ja to vnímam tak, že sex má v živote človeka nielen úlohu rozmnožovaciu, ale má veľmi dôležitú úlohu, stručne povedané – zjednocovaciu. A treba si uvedomiť, aj keď to nie je továrňou na deti. Dokonca ani Písmo ju tak nevníma. Z tohto hľadiska, a veľmi principiálne: antikoncepcia áno. Samozrejme, plne podporujem to, čo tu už odznelo, že zásadne nesmieme zobrať život, teda zasiahnuť do procesu po spojení spermie a vajíčka. To už nie je antikoncepcia, to je interrupcia. Prostriedky, ktoré zabránia spojeniu, po obojstrannom súhlase manželov, a nemajú zdravotné následky, proti tým námietky nemáme. Avšak, prostriedky, ktoré zničia život sú pre mňa neprijateľné. D. Pastirčák: Myslím si, že anikoncepcia, teda to, čo zabraňuje počatiu no neprerušuje život, je sama o sebe morálne neutrálna, nemožno ju označiť za neetický čin. O antikoncepcii nemožno rozumne hovoriť bez toho, aby sme ju zasadili do širšieho kontextu ľudskej sexuality? Čim je pre človeka sexualita? V čom sa vymyká čisto biologickým funkciám rozmnožovania a zachovávania rodu? Prečo ju sprevádza toľko túžby, snenia, očakávanie naplnenia, prečo je s ňou spojený prísľub tej najhlbšej ľudskej blízkosti, dorozumenia a zjednotenia? Hebreji na opis sexuálneho aktu používali slovo jádau – čo znamená poznať. Adam poznal svoju ženu: Sexuálny akt nám Písmo nepredkladá primárne ako akt oplodnenia, ale ako akt bytostného poznania, v ktorom sa dve bytosti, muž a žena, stávajú jednou bytosťou. V tajomstve sexuality sa zrkadlí to najzákladnejšie, čo robí človeka človekom – Imago dei – Boží obraz. Najbytostnejšou podstatou Boha je Láska – Tá Láska je vyjadrená v tajomstve Trojjedinosti - Milujúci Otec, Milovaný Syn a Duch ich milovania. Trojjediný Boh, človeka tvorí na svoj obraz – pôvodnú jednotu Adama rozdelí na muža a ženu – aby sa tí dvaja v slobodnej láske stali jedným telom. Súčasťou Božieho obrazu v nás je naše tvorivé vedomie, inteligencia a sloboda, bez ktorej by ten veľký tanec poznávania sa v láske nebol možný. V slobode a inteligencii nám bola zadaná zodpovednosť rozhodovať o svojom živote a zvažovať primeranosť svojich činov. Do tej oblasti, samozrejme, spadajú aj rozhodnutia, kedy a koľko detí manželia privedú na svet. Naše zodpovedné rozhodovanie tu spolupracuje s Božou prozreteľnosťou, ona napokon rozhodne, či budeme mať deti a koľko ich bude. V kresťanstve na dlhý čas prevládol názor, že jediným cieľom sexuality je plodenie detí. Leží na nás tieň veľkého cirkevného otca Augustína. Augustín bol, samozrejme, veľmi múdry a zbožný človek. Jeho myšlienky v dobrom i zlom poznačili celé stáročia. No čo sa týka sexuality, Augustín zostal poplatný gréckemu dualizmu. Duch pre neho predstavoval čistú racionálnu vôľu a telo s jeho pudmi a vášňami chápal ako sídlo hriechu, duchu protirečiaci princíp. V sexuálnom akte, ktorý v sebe obsahuje prvok vášne, kde človek akoby stráca kontrolu sám nad sebou a je unášaný nevedomými silami, videl Augustín čosi podozrivé, čosi nepatričné, protirečiace čistému duchu. Človek pred pádom by sa podľa Augustína rozmnožoval bez túžby, vášne a rozkoše, sexuálny akt by bol aktom racionálnej vôle, podobne, ako keď roľník poorie a obseje zem. Jediné ospravedlnenie sexuality nachádzal Augustín v nevyhnutnosti plodenia: „Aby sa rozmnožil počet vyvolených“, napísal. Tento postoj sa, žiaľ, v kresťanskej civilizácii na dlhé stáročia ujal ako normatívny. Sexuálny akt, ktorý nie je otvorený životu, sa chápal ako hriešny. Ideálom duchovnosti sa stal celibát – zrieknutie sa sexuálneho života. Vďaka tejto jednostrannosti sa dejiny kresťanskej Európy stali dejinami potláčanej sexuality. Ovocie tohto potlačenie dnes žneme vo forme takzvanej sexuálnej revolúcie. Kyvadlo sa jednoducho vychýlilo na opačnú stranu. Preto je dnes veľmi potrebné korigovať tieto staré predstavy. Je dôležité zdôrazňovať, že Augustín sa spreneveril pôvodnému biblickému obrazu sexuality. Každé sexuálne spojenie, ktoré je vyjadrením úplného odovzdania sa vo vernom vzťahu lásky manželstva muža a ženy, je eticky pozitívne jednanie, a to i vtedy, keď sa pri tom partneri rozhodli počatiu zabrániť. T. Lenczová: Určite také názory boli. No počas dvetisíc rokov sa v cirkvi vystriedalo množstvo názorov a dôrazov, no myslím si, že kresťanstvo nikdy nezradilo to, že sexualita je Boží dar, že je to nástroj lásky, že je to niečo, čo prináša nový život. Boli, samozrejme, všelijaké odklony, ale tento nosný názor sa zachoval. Prosím, vráťme sa k podstate otázky: Biblia a antikoncepcia. Spýtam sa jednoducho: Zakazuje Biblia antikoncepciu? D. Pastirčák: Ja som sa už vyjadril – myslím si, že nie. T. Lenczová: Myslím si, že v niektorých starozákonných textoch sa o tom hovorí. Je tam prinajmenšom odsúdenie toho, že by sa semeno odmietlo vložiť do tela ženy. Spomínam to preto, lebo dnes sa to považuje za metódu „prirodzenej antikoncepcie“ (!) pod názvom prerušovaný styk. Máte na mysli známy biblický príbeh Onana...? J. Henžel: On odmietol splniť svoju povinnosť, lebo podľa Starej zmluvy mal splodiť potomkov so švagrinou svojmu zomrelému bratovi. To Onan odmietol. T. Lenczová: Biblia explicitne nerieši problém antikoncepcie, lebo je to v podstate problém modernej doby. Ale Boh nám dal svoje zásady a svojho Svätého Ducha, ktorý osvecuje náš rozum. Necháva to na človeka, na jeho zodpovednosť a lásku. lenzova-gasparova.jpg Dobre. Nenaťahujme zbytočne, čo naťahovať netreba. Keď som sa pripravoval na túto besedu, stretol som sa s tým, že sa hovorí o dvoch druhoch antikoncepcie: prirodzenej, teda využívajúcej neplodné dni u žien a umelej, teda o cieľavedomom zásahu do procesu oplodnenia. A je jedno, či ide o mechanické, chemické či hormonálne zásahy. V literatúre som na to našiel rôzne názory rôznych cirkví. Odlišujete to, ak áno, aký je váš názor? T. Lenczová: Naši odborníci (nie teológovia), ktorí vzdelávajú manželské páry v prirodzených metódach regulácie počatia, nikdy nepoužívajú termíny prirodzená a neprirodzená antikoncepcia. To, čo ste, alebo autori, ktorých spomínate, asi mali na mysli pod názvom „prirodzená“, nepovažujú za antikoncepciu. To je využívanie vzácnej danosti ženy, o ktorom som hovorila na začiatku. To je možné využívať s veľkou zodpovednosťou. Katolícka cirkev tu dodáva, že keby sme využívali tento mechanizmus plodnosti a neplodnosti len na odmietanie splodenia, tak to by bolo zlé. Čiže nie spôsob, ale motív takéhoto postupu a využívania neplodných dní môže byť dobrý, ale môže byť aj zlý. Malo by to byť tak, že človek je otvorený pre rodičovstvo, ale má právo a zodpovednosť povedať, koľko detí a kedy. D. Pastirčák: Mne sa zdá, že etický problém, o ktorom by sme mali hovoriť, je v tom, že obrovským rozvojom antikoncepčných prostriedkov sa civilizácia dostala do situácie, v ktorej funkcia plodenia je takmer vytesnená zo sexuálneho života. Každé malé dieťa dnes vie, že sex je príjemná zábava, obávam sa však, že o zodpovednosti za život, ktorý je s darom sexuality spojený sotva tuší. Plodnosť sa dnes v populárnych obrazoch sexuality dospievajúcemu človeku predkladá ako ohrozenie, ako nežiaduce účinky a nie ako to čím naozaj je – ohromným privilégiom zúčastniť sa na zázraku vznikajúceho života. Mravná zodpovednosť za to, aby sme sa otvorili životu je v mene bezbolestného hedonizmu (hedonizmus považuje za cieľ života dosiahnutie slasti a rozkoše) a konzumného individualizmu v západnej civilizácii čoraz viac ignorovaná. J. Henžel: Áno. Ja sa pripájam. Toto je naozaj ten obrovský kultúrny posun. Zatiaľ, čo z Biblického pohľadu, ale aj z pohľadu iných starých kultúr môžeme odvodzovať, že sex nie je len na plodenie detí, dnes sme sa dostali presne tam, čo načal Daniel. Rozvoj antikoncepcie priviedol ľudí k tomu, že sex už takmer vôbec nie je spájaný s plodením. Skôr je to tak, že „pri tom sa aj deti dajú splodiť. D. Pastirčák: ...a to je presne to hedonistické konzumné chápanie sexuality : „Pozor na vedľajšie účinky tejto, inak veľmi príjemnej drogy.“ T. Lenczová: Bolo to ešte za hlbokej totality, keď sme len podaktorí mali možnosť sledovať Viedenskú televíziu, si spomínam na jeden rozhovor o antikoncepčnej pilulke. Jej objavitelia hovorili, že pilulka má pomôcť manželom, ktorí nechcú, alebo nemôžu mať viac detí. Zdôrazňovali, že sa určite nesmie dostať do rúk mladých ľudí. Za tých štyridsať rokov sme úplne inde pri posudzovaní a využívaní antikoncepcie. Najmä môžeme každodenne vnímať, ako bežná dostupnosť antikoncepcie, predovšetkým jej propagácia pre mladistvých, mení názory a po-stoje ľudí! Takže toto je príklad objavu, ktorý sa stal snehovou guľou, nabaľuje na seba a ničí, čo jej stojí v ceste. Ukazuje to len toľko, že sa problém jednoducho vymkol spod kontroly a regulácie. Ja vždy obdivujem tú reguláciu, ktorú dáva príroda. A druhá regulácia je naša zodpovedná sloboda. V katolíckej cirkvi je snaha vysvetľovať to z obidvoch hľadísk – teologického i prirodzeného hľadiska. To sa mi zdá najmúdrejšie. E. Gašparová: Jeden príklad, alebo trochu otázku na pani Lenczovú. Mám priateľku, matku troch detí, katolíčku, ktorá výlučne používala len metódu neplodných dní (Billingsova ovulačnú metódu) a vždy ich zaskočilo ich otehotnenie. Ona je nesmierne nešťastná, nevie čo má ďalej robiť, lebo jej presvedčenie jej nedovoľuje siahnuť po inom prostriedku. Takže – čo má robiť? Čo s tým? D. Pastirčák: Ja takých prípadov tiež niekoľko poznám. T. Lenczová: V rámci nášho združenia sme na Slovensku v kontakte s dvoma organizáciami (Liga pár páru a Donum vitae/Dar života), kde odborní lektori školia a poučujú ľudí ako používať prirodzené metódy, čo robiť v podobnej situácii, v takejto situácii. Sú pripravení aj na to, aby poradili ženám, ktoré majú atypický priebeh cyklu. Pretože zásada je, perfektne túto metódu ovládať. E. Gašparová: Ja si myslím, že v takýchto prípadoch nemôže byť hriešne použiť inú metódu, napríklad kondóm. Nemožno chcieť od ľudí, aby sa vzdali sexuálneho života. Poznám iný prípad, manželia majú tri deti, viac už nechcú, boli v koncoch a siahli po iných prostriedkoch (prezervatív). Ale ona tým strašne trpí, chodí sa z toho spovedať... viete si predstaviť, čo je to za život? Čo sa dá povedať na to...? J. Henžel: Nemám čo povedať, lebo my s tým nemáme problémy. T. Lenczová: Nuž, ovládanie tejto metódy treba naozaj poznať. Treba k tomu dospieť. Múdri spovedníci, napríklad jeden náš priateľ, kňaz v Čechách, povzbudzoval ženy k tomu, aby si to naštudovali, aby sa to naučili a potom budú môcť slobodne žiť. My v katolíckej cirkvi chápeme odmietanie plodnosti partnera ako určitý prejav nelásky. Asi to na tomto fóre nevyriešime, lebo, ako sme počuli, nemáme problém v tom, siahnuť po inej metóde na zabránenie počatia. Ale je dobre, že sme to spomenuli, lebo, kto vie, s čím zápasia niektoré manželstvá aj v evanjelikálnych cirkvách. To sme sa trochu pokrútili okolo jednej, nazvime to prirodzenej metódy. Pozrime aj na tie ostatné, možno aspoň ako osvetu, či na informáciu! E. Gašparová: Ja by som sa na to pozrela z hľadiska zdravotných rizík: Najvrelejšie, aj z hľadiska zdravotného, aj ako žena, odporúčam metódu, o ktorej sme hovorili, teda Billingsovu metódu (metódu neplodných dní). Naozaj sa tým nikomu neublíži, nikto nikoho zdravotne neohrozuje. A je prijateľná pre obidve strany vzťahu. Veď žena je počas mesiaca plodná iba 24 hodín, ženské vajíčko viac neprežije (samozrejme, metódu si treba dôkladne naštudovať). Potom sú k dispozícii mechanické metódy antikoncepcie, z ktorých najznámejší je klasický prezervatív. A pokiaľ partnerom vyhovuje, nepredstavuje žiadne zdravotné riziko. No a potom sú vážnejšie metódy – hormonálna antikoncepcia. Tá je už dosť diskutabilná, hoci mnohí gynekológovia ju propagujú ako neškodnú. Tvrdia, že už nejde o také nebezpečné prípravky, ako boli tie z polovice minulého storočia. Nie je to úplná pravda. Stále sa objavujú prípady náhleho úmrtia mladých žien, ktoré ani nemali potuchy o tom, že by mali sledovať nejaké nežiadúce príznaky. Na každom letáčiku je síce napísané, čo má žena pri používaní sledovať, no lekári na to neupozorňujú. Z najzávažnejších nežiadúcich účinkov je potrebné spomenúť: 1. tromboembolická choroba -upchávanie ciev s následkom smrti: 5-10 x častejší výskyt u užívateliek hormonálnej antikoncepcie (ďalej HA). 2. infarkt myokardu: 3-násobné riziko u užívateliek HA. 3. hypertenzia (vysoký tlak): riziko vzniku 3–6-krát vyššie u žien užívajúcich HA. 4. choroby zažívacieho traktu: choroby žlčových ciest, nádory pečene. 5. depresia objaví sa zhruba u 6 % užívateliek HA. 6. nádory: syntetické pohlavné hormóny nachádzajúce sa v antikoncepčných prípravkoch môžu pôsobiť ako karcinogény (látky vyvolávajúce rakovinu). U užívateliek HA sa zvyšuje hlavne riziko karcinomu prsníka, krčka maternice a pečene. Rozsiahla štúdia vykonaná v južnom Svédsku ukázala, že užívanie HA pred 25. rokom života a pred prvým otehotnením zvyšuje pravdepodobnosť vzniku karcinomu prsníka 2–5x. (zdroj: J. Natl Cancer Inst. 81, 1000, 1989). V médiách sa to skoro vôbec neobjavuje, pretože farmaceutické firmy, ktoré sú pre médiá veľmi atraktívni reklamní partneri, si to neželajú. Čo je najsmutnejšie, že u nás už 15-ročné dievčatá majú nárok na to, aby im lekár takúto antikoncepciu predpísal, dokonca ani nemusí informovať rodičov. Tie deti ani netušia, aké to môže mať následky. Na príbalových letákoch antikoncepčných tabliet je okrem nežiadúcich účinkov spomenuté, ako funguje: 1. zabránenie ovulácie, to znamená, že zabraňuje uvoľneniu vajíčka. Ale u niektorých typov prípravkov sa spomína aj možnosť, že „v prípade uvoľnenia vajíčka, zabráni tento prípravok uhniezdeniu oplodneného vajíčka v maternici“. Takže velmi pozorne preštudovať príbalový leták! Ešte treba spomenúť vnútromaternicové teliesko, ktoré sa dlho propagovalo ako dobrá a neškodná antikoncepcia. Ale to nie je antikoncepcia! To je to, čo sme spomenuli na začiatku. Tento druh „antikoncepcie“ je z kategórie interrupčných zásahov. Toto teliesko totiž nezabraňuje spojeniu spermie a vajíčka, ale zabraňuje, aby sa oplodnené vajíčko uhniezdilo v maternici. To si musíme veľmi vážne uvedomiť. Použitie miniinterrupcia! No ženy sa na to nepýtajú a lekári ich na to neupozornia. A to je zlé. Treba donekonečna opakovať, že v okamihu spojenia spermie a vajíčka vzniká nový život. A akonáhle mu zabránime uhniezdiť sa, ničíme vzniknutý život. T. Lenczová: Medzi takéto treba celkom určite zaradiť aj tzv. tabletky „Deň po“. To sú tabletky, ktoré tiež zničia už oplodnené vajíčko. Tak toto bolo veľmi závažné lekárske upozornenie a vysoko zodvihnutý výstražný prst pre všetkých, ktorí odmietajú interrupcie, a zdanlivo sa spoliehajú na to, že berú antikoncepciu. Verím, že vaše slová naozaj poslúžia aspoň na zvýšenie informovanosti našich čitateľov. T. Lenczová: Ja by som možno ešte z hľadiska pedagogického, alebo skôr dorastového lekárstva povedala niekoľko slov. Malo by byť povinnosťou dorastových lekárov povedať 15-ročným dievčatám a chlapcom, že dievča ešte nie je v tom veku fyziologicky zrelé na sexuálny život, že je tým ohrozená. Nebudem to na tomto mieste podrobne rozoberať, poviem len, že sa výrazne zvyšuje možnosť rakovinového ochorenia krčka maternicového. Keď dakto hovorí, že používanie antikoncepcie je vecou osobnej slobody, tak treba povedať, že princípom slobody je podať všetky informácie, aby sa človek mohol správne a slobodne rozhodnúť. No ešte jedno by som chcela zdôrazniť. Ja považujem za najdôležitejší prínos pri využívaní niektorej prirodzenej metódy budovanie vzájomného vzťahu medzi ženou a mužom, je to svojho druhu akýsi vzácny ekologický moment. Keď sa využíva umelá antikoncepcia, žena je tá, ktorá hltá tabletky a muž je ten, ktorý možnosti poskytnuté tabletkami využíva, často podľa svojej vôle. Pri prirodzenej metóde sa musia cyklu prispôsobiť obidvaja, nehovorím, že je to vždy ľahké, ale stojí to za to. Je to však vždy šanca, aby sa prehĺbil vzájomný vzťah manželov a ich spoločný postoj vďačnosti voči Bohu za dar. Vypočuli sme si ženské a odborné lekárske pohľady. Teraz sa obrátim na našich kazateľov. Keď sme otvorili tieto témy, mnohí z našich čitateľov to prijali dosť s nevôľou. Písal som o tom v minulom čísle. Mám pocit, že ešte stále sú to tabuizované témy, ktoré však len zdanlivo nie sú problémom. A mladí idú svojou cestou. Alebo máte iné skúsenosti? D. Pastirčák: Myslím, že je to tak. Sexualita je u mnohých veriacich do istej miery tabu. Poznám to z vlastnej skúsenosti, i z „ pastoračných“ rozhovorov s mladými ľuďmi. Mnohí vďaka tomu, že téma sexu bola (a žiaľ, na mnohých miestach stále je) tabuizovaná, mali s hľadaním svojej sexuálnej identity značné problémy. Donedávna (verím, že sa to mení) sexualita bola v rodinách tabu. Rodičia s deťmi o nej nehovorili a ak hovorili, tak iba vo forme výstrahy pred pokušením a hriechom. V tejto atmosfére boli deti nabádané, aby svoju sexualitu vnímali ako čosi nepriateľské, čosi lákavé, no temné, čosi, čo ich ohrozuje priamo v strede ich vnútra. Sexualita bola tabuizovaná i v Cirkvi. Z kazateľne sa sex smel spomenúť iba ako varovanie – nehovorilo sa teda o milovaní, ale iba o smilstve či cudzoložstve. Všade samé „nie“, nikde žiadne „áno“. V čase, keď sa v dospievajúcom človeku začali prebúdzať sexuálne impulzy a vyvstala pred ním úloha, integrovať do svojej osobnosti svoju sexualitu, mu ani rodina ani cirkev neposkytla nič okrem varovania. A tak ich o základoch sexuálneho života, často vo forme poklesnutého jazyka, poučili ich všeteční rovesníci. Dnes tento zdroj informácií v omnoho poklesnutejších formách poskytuje internet. Jediné miesto, kde možno tajomstvo sexuality zdravým spôsobom odovzdávať, je rodina. Rodina, v ktorej vládne slobodná otvorenosť, vzájomná dôvernosť a láska, nie bigotná religiozita zviazaná konvenciami, škrupulami a predsudkami. Rodina, v ktorej manželia pred deťmi neskrývajú prejavy nežnosti, a slobodne už od detstva s nimi hovoria o zázračnom dare sexuality. Pokúsiť sa o rozhovor až v čase dospievania, keď sú chlapci i dievčatá blokované prebúdzajúcou sa ostýchavosťou, je zväčša už príliš neskoro. T. Lenczová: Spomenula som ekologický aspekt antikoncepcie, teda to, aby zdravie ženy neohrozovali chémia a hormóny. Výskumy sa však už zameriavajú na ďalšie ekologické aspekty antikoncepcie. Na tie, ktoré sa už priamo dotýkajú stvorenstva ako takého. V prostredí výroby chemickej a hormonálnej antikoncepcie pozorovali na rybách rôzne fyziologické pohlavné zmeny. Čo je tiež veľmi závažné zistenie. A nevylučujú sa dopady aj na ľudí. Zúčastnila som sa besedy pri okrúhlom stole na ministerstve zdravotníctva a tam zaznela nasledujúca veta: Ženy strácajú schopnosť otehotnieť, čoraz častejšie sa vyskytujú prípady neplodnosti, nielen u žien, ale aj u mužov. A prítomní vedci hneď ponúkli riešenie: Oplodnenie v skúmavke. A bolo po probléme. A to ma zarazilo. Veď keď sa počet neplodných párov dostáva už na hranicu 20 %, to by malo byť alarmujúce. Človek si nutne musí dať otázku: PREČO? Akú to má príčinu? Vedci by nemali hľadať riešenie v skúmavke, ale hľadať prirodzené riešenia. Zatiaľ je to otvorená otázka, ale všeličo naznačuje, že sa stalo niečo zlé, že to môže byť pre spoločnosť a pre manželské páry pasca. A začína to mať vážny spoločenský dosah. Veď si len pozrime demografické krivky, aký je veľký pokles populácie. D. Pastirčák: Treba dodať, že problémy vznikajú aj na opačnej strane. Morálny aspekt regulovania počatia má dva, nie iba jeden pól. Na jednej strane sa prestávajú rodiť deti tam, kde majú vytvorené podmienky pre zabezpečenie života a rozvoja osobnosti, na druhej strane sa rodí obrovské množstvo detí tam, kde nielenže nemajú podmienky pre základnú výchovu, ale často nie sú vytvorené ani základné podmienky pre ich biologické prežitie. Zakazovať používanie antikoncepcie v takýchto podmienkach mi pripadá mravne nezodpovedné. Spoločenský dosah otázky antikoncepcie sa teda nachádza kdesi v napätí medzi týmito dvoma pólmi problému. Tu treba hľadať cestu zodpovedného prijatia a plánovanie života, aby zajtra na svete bolo viac milovaných a prijatých detí, ako je tých odmietnutých, zanedbaných, často umierajúcich o hlade a v samote, kdesi v zastrčenej uličke miliónových miest. J. Henžel: Tu vidíme, ako sa vypomstí, keď ,obrazne povedané, techniku oddeľujeme od etiky a morálky. Sexualita je na našu skazu, keď z nej spravíme nejakú technickú záležitosť. Sexualita je dôležitým prejavom nášho vzťahu k nám samotným i k našim partnerom. To po prvé. Na druhej strane, do istej miery rozumiem tomu, že niektorí veriaci zazlievajú Dialógu, že tieto témy otvára, napriek tomu, že by nemali byť už v našom spoločenstve tabuizované, že by sme sa ich nesmeli dotýkať a hovoriť o nich. Keby sme žili v normálnej spoločnosti, akože nežijeme, keby fungovali normálne prirodzené medziľudské vzťahy, aj ja by som sa prihováral za to, aby sa o tom verejne nehovorilo, lebo to patrí medzi rodičov a deti. Tam by to v žiadnych podmienkach nemala byť nedotknuteľná téma. Sexuálna výchova jednoznačne patrí do rodiny. Možno ani nie tak do školy alebo na pôdu cirkvi. T. Lenczová: My sme v ostatnom čase vydali viacero publikácií na pomoc rodičom, lebo si uvedomujeme, že aj oni sú dezorientovaní zo záplavy informácií a reklám. Uvedomujeme si totiž, že internet akoby oberal, alebo bral vzťahu rodič – dieťa cesty vzájomnej komunikácie. Medzi tými publikáciami je jedna, na ktorú by som rada upozornila. Má názov: Ako to povieme našim deťom? Už v názve je zámerne množné číslo. Nielen mama, nielen otec, ale majú to robiť spolu. Dokonca by to mali spoločne konzultovať. Pritom si treba uvedomiť, že komunikácia s dospievajúcimi je niečo obojstranne úžasné a dosť často vychováva predovšetkým rodičov. No najdôležitejšie je, že okrem informovanosti vytvára vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Výchova k manželstvu a rodičovstvu, čo je na školách, by mala len nadväzovať na domácu výchovu. A na školách by už mali byť naozaj rozumné systematizované a predovšetkým pravdivé informácie, a to bez jednostrannosti. Deti majú vedieť čistú a čo najširšie dostupnú pravdu. A o to nám v dnešnej besede išlo. Ukázať, že ani veriaci nemôžu mať problém hovoriť aj o otázkach, ktoré boli tabu. Svet okolo nás ich odkryl v nevídanej miere a treba otvorene povedať, že v nejednom prípade zavádzajúco a zámerne klamlivo. Veď si len zoberme spomínané prostriedky, ktoré sa vydávajú za antikoncepčné, a pri tom sú interrupčné, teda určené na zničenie zárodku plodu a nie na zabráneniu počatia. Ak nebudeme o tom hovoriť my, budú sa naše deti aj o sexualite učiť na internete. Diskutovať o problémoch, ktoré prináša dnešná doba neznamená ustupovať z Biblických právd a zásad. To, že o tom naši rodičia alebo starí rodičia nediskutovali, nemôže byť argumentom, aby sme mlčali aj my. Keď bol jedným z hlavných problémov aj na Slovensku alkohol, vznikol abstinentský spolok Modrý kríž, ku ktorému sa, ako k svojmu koreňu hlásime. Aspoň my, v Cirkvi bratskej. A keď naši predkovia hovorili otvorene o opilstve, prečo by sme my nehovorili o témach, ktoré rovnako rozvracajú rodiny a životy okolo nás a dokonca aj v našich radoch. Besedu moderoval Bohuslav Piatko

Napísal Bohuslav Piatko