Ľudia milujú bájky a rodokmene. Aj vo veciach náboženstva. A čím sú bájky divnejšie a zázračnejšie, čím sú rodokmene komplikovanejšie, tým vyšší stupeň zbožnosti. Toto však nemá nič spoločné s evanjeliom Ježiša Krista a vierou v Neho. Vyvoláva to len hádky, rozbroje, roztržky, zakladajú sa nové a nové cirkvi a cirkvičky. Mnohí sa ukazujú ako prísni učitelia mravnosti a morálky, obviňujú druhých, chcú sa zdať pobožní, ale ich myslenie je porušené. Božie spravovanie spásy z viery je však veľmi jednoduché: láska z čistého srdca, dobrého svedomia a z nepokryteckej viery. To je skutočné Ježišovo náboženstvo, to je nasledovanie Jeho šľapají. Je to také jednoduché, že niektorí tomu nemôžu uveriť. Dominujúcim stredom života kresťana alebo cirkevného zboru je to jediné slovo: láska. Ale aby sme za lásku nepovažovali niečo, čo nemá s ňou nič spoločné, čo ňou nie je! Apoštol ju definuje. Definuje ju stručne a jednoducho: z čistého srdca, dobrého svedomia a nepokryteckej viery (v Ježiša Krista). Tam, kde je toto stredobodom, tam, kde toto všetci rešpektujú, je ľahké a jednoduché spravovať spoločenstvo ľudí. Tam sa každý rád poddáva Bohu, každý rád poslúži svojmu blížnemu. Ak niekto druhému ublíži, už či vedome, či nevedome, rýchlo sa ospravedlní a hľadí, ako spôsobenú krivdu napraviť. Ak cítime v sebe deficit, či manko lásky, apoštol Pavel nám radí v liste Rímskym: „...láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý nám je daný” (5,5). Je to hotová vec. Ber a rozdávaj!

Jozef Grexa